Rita Jo ,,JJ" Van der Berg

Schopnosti/Zaujímavosti:

• Miluje prácu, pri ktorej sa môže zašpiniť. Tvrdá robota jej neprekáža a je mimoriadne zručná.
  
• Bojuje výhradne so zbraňami, ktoré sa radia k skupine ,,Morning Star", že sú zbrane s bodcami, tiež nazývané flail.
  
• Po Leovi Valdezovi je to druhý človek po neuveriteľne dlhej dobe ovláda pyrokinézu (je imúnna voči plameňom a dokáže ich ovládať).
  
• Veľmi sarkastická, neodpustí si úprimné poznámky, keď má k tomu príležitosť.

Charakter:
JJ, i keď sa tak možno nejaví, je veľmi romantická duša. Nejaví asi preto, lebo neustále chodí v špinavých monterkách, no môj názor je, že aj tie jej veľmi pristanú, pretože nehľadiac na okolnosti, Jo sa o seba veľmi stará. Mnoho chlapcov k sebe nikdy nepustila, kvôli hrdosti, ktorú dostala po svojom otcovi, no chcela by. Nie je však tak jednoduché sa k nej dostať.
Má rada romantické filmy a pekné gestá, jej obľúbenými kvetinami sú tulipány. 
Mimo to, že v jej hĺbke sa skrýva krehké žieňa, ktoré potrebuje, aby ju mal niekto rád a chránil ju, na jej tvrdom obale je vidno, že sa nenechá len tak zastrašiť a že sa dokáže emancipovať. Nezľakne sa len tak niečoho a už vôbec nenechá niekoho, aby ubližoval jej priateľom, akými sú pre ňu Nira a Aaron. Tu sa zoznámili a spolu to ťahajú už nekonečne dlhý čas.
Keď má voľno, veľmi rada sa venuje navrhovaniu svojej motorky, ktorú už niekoľko mesiacov doťahuje do dokonalosti. Tiež však veľmi rada kreslí, a to veľmi pekne. V poslednej dobe sa začala učiť, ako lepšie narábať s ohňom na drobných prácach, teda sa naučila aj ako nechať veci obhorieť do istého tvaru.
Mimo Tábora pracuje ako automechanička v malej podfirme, ktorú vlastní Nirina mama. Chodí tam veľmi rada a pláca je tiež dobrá, hoci je vždy mierne urazená, keď po nej chlapi pokukujú, akoby medzi veľkými strojmi nemala čo robiť.

Minulosť:
Rita Jo Van der Berg, ako by ste už len z jej mena mohli postrehnúť, sa narodila 1.1. v Amsterdame. Jej detstvo... nebolo zrovna pekné.
Nechodila do školy. Ako sedemročnú ju predali do jedného nevestinca na Červenej ulici, kde robila slúžku majiteľke. Nenávidela tú prácu, keď videla, čo sa tam deje, keď na sebe cítila tie nechutné pohľady mužov, chcelo sa jej vracať. Často sa skrývala pod stolom v jednej bordovej pracovni a stavala si tam rôzne veci z lyžičiek na čaj, dúfajúc, že by tam mohla ostať skrytá navždy.
Dokonca sa ju raz pokúšali aj znásilniť a ona by bola spálila celú budovu, keby však nezasiahla istá nymfa, ktorá sa tam akousi náhodou ocitla. Pomohla jej dostať sa k najbližšiemu satyrovi a spolu sa dostali až do Tábora Polokrvných, kde jej všetko vysvetlili a ani nie do dvoch dní, keď opravila pokazený kotol v Hlavnej budove sa k nej jej otec Hefáistos priznal. Nad hlavou sa jej rozhorelo maličké kladivko a odvtedy sa všetko zlepšovali. Hoci otca nikdy nevidela a hoci by k mužom mohla prechovávať neuveriteľný odpor, neurobila tak. Ak by si neprešla, čím si prešla, nikdy by nebola osobou, ktorou je dnes. Všetkým odpustila. Jej mame, ktorá ju predala za pár drobných. Jej otcovi, ktorý sa nikdy neunúval pozrieť sa na svoju dcéru, ako sa jej po tom všetkom vodí. V Tábore si našla priateľov, ktorých by nevymenila za nič na svete, ujali sa jej a dokonca ju sami učili vo voľnom čase, aby nezameškala roky, čo nechodila do školy. A odvtedy, čo tam prišla, je z nej silná, no určite nie uzavretá, mladá žena.