Nia Roy

Schopnosti/Zaujímavosti:

• Dokáže ovládať hmlu, odkedy ju to naučila jedna z Lovkýň
• Bojuje s lukom a šípmi ako väčšina Lovkýň, no dokáže si poradiť s aj s rôznymi mečmi, či dokonca pištoľami - tie však už dobrých pár rokov nepoužila, ani nepočítala, že sa to ešte niekedy stane.
• Miluje beh a je hneď jasné prečo - je rýchla ako blesk, a dokáže bežať vzdialenosti, ktoré ostatní s tažkosťami zájdu svižnejším tempom.
  

Charakter:
Má tmavé vlasy, ktoré zväčša vyzerajú čierne, ale na slnku zlatohnedo žiara. Oči má bledomodrej farby, až sa zdá, akoby odrážali farbu neba. Väčšinou je tichá a uzavretá doseba, so smútok odrážajúcim pohľadom, no v niektorých chvíľach akoby na okamih zmizol a vtedy je priateľská, dokonca aj veľmi vtipná. Okrem jedného prípadu sa nenahnevá ľahko, no ak sa to niekomu podarí, dokáže sa zaťať na veľmi dlhú dobu. Vrcholne neznáša, keď ju niekto nechápe, hoc sa vyjadrila úplne presne a zreteľne, ale vždy sa snaží predýchať to a vysvetliť znova - ten chudák predsa nemôže za to, že má dlhé vedenie. To si teda aspoň hovorí aby dotyčnému jednu nevrazila. Spieva tak raz za uhorský rok, aspoň odkedy ju poznajú Lovkyne, no aj tých pár príležitostí za rok sa oplatí počuť. Hoci pôsobí ako typ, u ktorého maximum z "farebných farieb" je sivá, takzvaná svetločierna, v skutočnosti miluje žiarivé farby a trblietavé veci. Vie to o nej presne jeden človek, ale zbožňuje McFlurry a dokáže ho jesť na litre. Vždy má kade-tu po vreckách tucty gumičiek a sponiek, lebo jej vlasy jednoducho odmietajú zostať v tvare, do akého ich uloží.

Minulosť:
Niesla ju so sebou ako temné tajomstvo. Celý život sa ju snažila chrániť. A zrazu - bola preč. Nikdy si to neodpustí, no vedela, že spravila správnu vec. Stelesneným nočným morám nemohla dovoliť, aby sa rozšírili ďalej. Bolo to jej krvavé dedičstvo, ktorého sa vzdala. No s ním sa vzdala aj života, ktorý sa k nemu pútal. To znamenalo aj ju. No nikdy nezabudla. Nikdy nezabudne. Navždy ju bude chrániť. Dostala ju do bezpečia. Do domova, o akom spolu roky snívali. Niekedy bola tak blízko, len na načiahnutie ruky! A predsa v diaľke, ktorú nedokáže prekonať za stovky rokov. No hoc sa už nemôže zahľadieť do očí farby búrky a všetkých hviezd, aj tak ostane jej prvou myšlienkou keď sa opony noci roztrhnúť vítajúc pieseň slnka a poslednou, keď za žiary mesiaca, ktorý bol jej vykúpením aj prekliatím na blažených pár hodín vchádza do stavu bez vedomia - bez bolesti.

Rodina:
/