Nessa

Schopnosti/Zaujímavosti:

• -Jej vlasy dokážu odrážať slnečné svetlo, ktorým oslepuje nepriateľov a pre slabšie obludy môže byť smrteľné
  
• Preferuje luk a šípy, no je zdatná aj v boji s krátkym mečom, ktorý nosí v tulci, pretože dokáže meniť podobu na šíp - tu jej vždy poslúži moment prekvapenia
  

Charakter:
Prvou vecou ktorá na nej udrie do očí, sú jasnobiele vlasy. Ľudia sa jej pýtajú na jej zosvetľovač, či stieborný šampón tak často, že by si občas najradšej nechala na čelo vytetovať "Nie je to odfarbené, čau". Dokážu odrážať svetlo rôznej intenzity, je to však ťažko kontrolovateľné. Niekedy dokonca vybuchnú do svetiel formujúcich dúhu, hoci ešte neprišla mám to, kedy s to deje. Tak trochu jej žiaria vždy, takže keď potrebuje byť v noci nenápadná, vyničí tak polku laku na vlasy, ktorý z nejakého dôvodu žiaru celkom utlmí. Väčšinou ich nosí zapletené, alebo zviazané v nízkom chvoste, aby nepriťahovali toľko pozornosti. Keď vie, ženské bojovať tak ich naopak necháva rozpustené, okrem pár prameňov, ktoré si zopne aby jej nelietali do očí. Svetlé na nej nie sú len vlasy. Bledé ma taktiež oči, ktoré sa v každom svetle a prostredí javia iné - akoby sa snažili pohltiť farbu okolitého sveta. Pokožku má taktiež farby snehu, len sem-tam posiatu hrsťami striebristých pieh. Keď je dlho na slnku, jej obočie a mihalnice sa zvyknú vybieliť a potom vyzerá ešte éterickejšie než zvyčajne. Je drobunká, postavu má útlu, no sily je v nej toľko, že to skoro všetkým ani nepríde možné. Je nevyspytateľná ako počasie. Vo všetkom. Miluje saténové stužky a čipky, no hneď na druhý deň sa dá zahliadnuť v rozthaných džínsoch a koženej bunde, na ďalší c rozťahanom tričku a teplákových kraťasoch. Je schopná stráviť robením makeupu aj hodinu, ale niekedy chodí týždeň bez čohokoľvek na tvári. Dokáže myknúť plecami nad najvážnejšími problémami, ale takisto zrobiť scénu pre maličkosti. Vždy sa však snaží byť čo najmilšia, ak ju práve niekto silou-mocou nevytáča do nepríčetnosti. Nad klasickými vtipmi zväčša prevracia očami, no trefná poznámka ju dokáže rozosmiať až to sĺz. Všetci jej vravia, že jej smiech znie ako dážď a zvonkohra, no podľa nej sa to skôr podobá jeleňa v ruji. Miluje sa učiť nové veci, hoci chémiu a fyziku by najradšej vyškrtla z fungovania vesmíru, a keď sa pre niečo zapáli nndokáže nad tým stráviť hodiny, ba dokonca dni. Hoc má rada všetky farby, vzhľad táborových tričiek z duše neznáša a preto na tie svoje vždy "omylom" použije zlý prášok a pretovorí ich na svetlé marhuľkové. Rada súťaží a aj keď to neznáša, dokáže prehrávať. Je extrémne výberavá, čiže väčšinou je len vegánskej stravu, no ak je pripravený jej vyhovujúcim spôsobom, nepohrdne ani steakom, či slaninou. To sa však často nestáva, lebo sama nevie, aký je to ten vyhovujúci spôsob. Kopec času trávi v Afroditinom zrube, lebo som Samom sú najlepší priatelia odkedy prišla do tábora. Väčšinou ho oslovuje Shady, čo vzniklo čiastočne kvôli jeho priezvisku, no najmä kvôli ich vtipkovaniu, že je len tieňom popri jej žiarivých vlasoch. Miluje spev, a aj keď spieva veľmi čisto a jej hlas je podmanivý, spieva si len keď je sama v zrube a nikto z tábora, okrem Sama keď jej raz nečakane vtrhol do zrubu, nepočul. Aj jeho však s ostrím na hrdle prinútila o tom ani neceknúť.

Minulosť:
 Aj so sestrou a niekoľkými ďalšími ľuďmi žila od troch rokov v pestúnskej starostlivosti. Nebol to celkom detský domov, žilo tam len 7 detí. Viedol ho pomerne príjemný no príšerne odmeraný pár. Nebolo to tam zlé, no nikdy to miesto nepokladala za domov. Dostala sa tam spolu s vtedy sedemročnou sestrou Nidiou. Do "domova" sa dostali po mesiaci na ulici. Nepamätala si ho. Ani ako sa tam dostali, ani nič predtým. Jediné čo vedela, bolo jej meno. Sestra jej síce všetko porozprávala, no neboli to spomienky. Len naučené fakty. Jedno jej však nepovedala. Kto presne bol ich otec, a prečo tu teraz nie je. A ešte jednu vec. Ich priezvisko. A hoci Nidia si rýchlo privykla na priezvisko pestúnskej rodiny a brala ho za svoje, Nessa ho v momente, keď si začala podobné veci uvedomovať, odmietla. Neboli jej rodinou. Prišlo jej to, akoby si požičiavala meno jej učiteľov, či poradcov a to bolo predsa smiešne.Takže bola jednoducho Nessa. Bodka. Nič za tým. Všetko bolo v poriadku až do tej osudovej noci. Bolo to 17. januára, mala vtedy 11 rokov. Jej sestra zrazu zmizla. Bez jediného slova. A všetci, akoby na ňu zabudli. Horšie, akoby nikdy neexistovala. Niekedy sa tak cítila aj ona. No ďalej to nezvládla. Odmietala pripustiť, že jej krásna, odvážna, nepremožiteľná sestra nie je skutočná. Nevydržala to. Neubehli ani 3 mesiace a utiekla. Preč z miesta, ktoré jej zaťažovalo mozog, akoby mala skrz oči uviazaný hmlových závoj. Prvú vec, ktorú si za ukradnuté peniaze pestúnskych rodičov kúpila, bola linka. Obyčajná čierna linka, najlacnejšia, akú v obchode našla. Bola pre ňu symbolom jej sestry. Nidia mala vždy oči obrúbené čiernou. Nemohla si ju predsa vymyslieť. Nemohla na ňu predsa zabudnúť. Sama vonku sa bála, strašne sa bála. Netušila čo má robiť, kam ísť. Peňazí mala dosť, ale ako ich použiť? Nakúpiť zásoby jedla hodné príprav na atómovú vojnu? Zaplatiť si ročný lístok a prevážať sa celé dni autobusom? No teraz, keď bola preč z toho dusivého prostredia, uľavilo sa jej. Už jej nič nezastieralo spomienky, práve naopak. Rútili sa na ňu všetky naraz. Za bdela, či vo sne. Tretiu noc za trhnutím zobudila. Bolo to znamenie? Muselo byť. Takého skutočné sny nie sú. Jedna spomienka z tisícov, no zadala sa byť kľúčová. * "Ja ťa nechápem Nessy. Prečo si taká tvrdohlavá?" spýtala sa ma sestra, kým si zapletala vlasy do zložitého vrkoča. "Neviem. Nepríde mi to jednoducho správne. Prečo by som sa mala volať ako oni? Jasné tú fajn, ale sú to moji rodičia. Ani nič podobné. A vôbec, prečo na tom nie si rovnako?Viem, že ich nemáš tak rada," odvetím. "Páči sa to meno. Nidia Yeardley. NY. Ako New York. Milujem New York. Keď budeme môcť vypadnúť, vezmem ťa tam. Kúpime si byt. A budeme tam konečne šťastné. Konečne v bezpečí." * Nidia Yeardley. Vedela, že je to to, čo má urobiť. Konečne šťastná. Konečne v bezpečí. Neváhala. Vedela, čo má robiť. Už v ten večer nasadala do lietadla z Toronta. Nepochopila, ako si zvládla kúpiť letenku, a už vôbec nie, ako ju pustili bez pasu. No keď vystupovala z lietadla, čosi ju prinútilo otočiť sa doľava. Stálo tam asi 17 ročné dievča v striebornej bunde, ktoré už od letiska bolo vždy kdesi okolo nej. Teraz na ňu hľadelo, a keď si všimlo, že mu opätuje pohľad šibalsky sa usmialo a kývlo smerom k Nesse. Na to obe vystúpili z lietadla a neznáma sa jej stratila z dohľadu. Ani nevie, ako sa v tie prvé dni predierala. Zlom prišiel v momente, keď sa objavila prvá obluda. Práve si v Central Parku kúpila muffin a tešila sa, ako ho zje, keď sa pred ňou objavilo najodpornejšie stvorenie aké videla. (Bola to Hydra, no to sa dozvedela až neskôr.) Ani jej nenapadlo, bojovať. Ako by aj mohla? Muffin asi obludu nevystraší, a ako aport ho tiež hádzať nemienila. Jej prvý inštinkt bol kryť si tvár. Už keď si myslela, že príde o pol tela, vnútra jej zavrených viečok zmenili farbu z čiernej na červenú. Potom už počula len najhoršie zaskučanie, aké si vedela predstaviť a potom už len ohlušujúce ticho. Pomaly stiahla ruky z tváre a opäť zaujala vyrovnaný postoj. Naokolo nebolo nič. Vari si tú obludu vymyslela? Z myšlienok ju vyrušil ležérny potlesk. Pochádzal od chlapca jej veku, ktorý sa opieral kmeň najbližšieho stromu. "Vau. To bola teda kvalitná šou. Uvažovala si už nad kariérou reklamného pútača?" Aj by sa na toho blond chlaca v oranžovom tričku zamračila, kvôli jeho tónu, no absolútne netušila, čo to splieta. "Ahoj, ja som Nessa, tiež ťa rada spoznávam, hoc netuším o čom točíš," odpovedala mu napokon s úškrnom. "Volám sa Samson, ale môžeš mi hovoriť Sam, ak mi občas zasvietiš," odvetí a hneď vyzerá omnoho prívetivejšie. "Teraz by si mala ísť so mnou." "Ale čo?" "Uhm, no svietia ti vlasy, zrejme nebudeš človek. Obluda očividne tiež nie, keďže si na mňa ešte nezaútočila a práve si zneškodnila hydru. Nejaká unudená bohyňa, ktorá sa rozhodla, že si zaslúžim prejsť akousi smrtonosnou skúškou za to, že som použil čaroslová na to, aby ma pustili ísť do mesta kúpiť si limitku od MACu do Sephory sa mi tiež nezdá celkom pravdepodobná. Tak akosi mi z toho vyplýva, že by si mala ísť so mnou do tábora, než sa privalí niečo, čo neodoženieš svojou žiarivou osobnosťou." Netuší prečo by mala veriť tomuto uškŕňajúcemu sa chalanovi. No uverí mu. Možno je to hlúpe a spontánne, ale koniec koncov, čo môže stratiť? "Stále som sa nenaladila na tvoju myšlienkovú vlnu, ale ak mi kúpiš donut, pôjdem s tebou kamkoľvek," odpovedala mu s úsmevom. 

Rodina:
Sestra (nezvestná)