Kalisha Wright

Schopnosti/Zaujímavosti:

• Dokáže vykladať sny (samozrejme aj s nimi manipulovať), pričom si vždy dokáže zapamätať vlastné sny a po prebudení ich dokáže prerozprávať takmer presne. 
• Nie je to ten typ čo sa hrnie do prvých línií, väčšinou ostáva vzadu. 
• Pokiaľ však už príde k boju, spolieha sa na svoju dýku, ktorú nosí pri sebe vždy. A keď poviem vždy, myslím vždy. 
  

Charakter:
Kalisha je celkom zodpovedná mladá dáma. Pravda, keď vás vníma. Väčšinou je uzavretá vo svojej neviditeľnej kupole s ceduľkou "Nerušiť". Ale keď sa jej už prihovoríte a podarí sa vám dostať ju z tranzu, vie byť celkom priateľská a aj zhovorčivá. Len dosť často sa jej podarí odkloniť od témy o 180 stupňov, takže by som s ňou dlhé debaty moc neviedla. Táto osôbka je celkom poverčivá a trpí paraskavedekatriafóbiou- strach z piatku 13. Keby ste ju chceli nalákať, stačia vám len mačiatka (samozrejme, že nie čierne). Zbožňuje ich. Rovnako ako palacinky poliate tonou javorového sirupu. Možno by ste čakali, že bude ľahko poddajná, ale to sa veľmi mýlite. Tichá voda brehy myje, ako sa hovorí, a táto milá tvárička si ide za svojim aj cez mŕtvoly. Mušie, samozrejme. Koho iného by predsa zabíjala, však? Takže svojhlavá, ani nie moc zmanipulovateľná no zato nie až tak komunikatívna, poverčivá osôbka. To je Kalisha. Mimochodom, toto dievča má vo zvyku zapisovať si všetky svoje sny. Len tak. Pre zábavu. Aby sa k nim neskôr mohla vrátiť. K tomu, má slabosť pre jazz, tmavozelenú farbu a amatérskych umelcov.

Minulosť:
Prežila v celku šťastné detstvo. Teda, až na to, že ho prežila s večne zaneprázdnenou mamou v drobnom byte v najrušnejšej časti Manhattanu. Ale to je ďaleká minulosť. Jej mama pracovala, a stále pracuje ako celkom dobre zarábajúca psychologička, aj keď tomu dlho tak nebolo. Počas ranného detstva sa Kalisha musela stýkavať s problémami ako zaspávanie uprostred hodiny bez žiadnej konkrétnej príčiny, veľmi nepríjemným učiteľom a ešte nepríjemnejším spolužiakom (poznáte to, rasová neznášanlivosť v tak mladom veku). Ako sa dostala k tomu, že je poloboh? Popravde, bolo to pomocou sna. Deň predtým ako sa zomlelo všetko to, čo sa zomlelo (vtedy mala 11, podotýkam) sa jej prisnil nie práve obyčajný sen. Myslím, že toto by nikto rozpytvávať nepotreboval, bolo to divné a basta. Na druhý deň bola zavolaná do riaditeľne, samozrejme že sa prečinila niečím o čom ani netušila že mohla niekedy urobiť. Keď sa riaditeľ školy začal meniť na obludu, stála tam ako osika, ani slovka neprehovorila. Tak vystrašená bola. Našťastie, vtedy to riaditeľne vtrhla jej mama. Aké to šťastie, že je povinnosťou riaditeľa oznámiť prehrešok dieťaťa zákonnému zástupcovi, však? Ďalej by sa o tom už nemalo hovoriť, rýchly útek a pár potýčiek so zákonom o ktorých zákon ani nevedel. Mama jej pekne krásne všetko vysvetlila. Veď by aj nie, toto potrebovalo extra dlhé vysvetlenie. Napokon sa Kalisha dostala šťastne do Tábora Polokrvných, kde vlastne straší až doteraz. 

Rodina:
Len matka